Dúfam, že nespadáš do tejto skupiny ľudí.
Život je príliš krátky na to, aby sme ho premárnili vandrovaním z jedného miesta na druhé bez nejakého hlbšieho zmyslu. Nehovoriac o tom, že je to strašne neefektívne.
Jedna z hlavných vecí, ktoré odlišujú úspešných ľudí od neúspešných je to, že úspešní ľudia majú ciele.
A pracujú na ich dosiahnutí.
To je ďalšia chyba, čo ľudia často robia.
Mať cieľ je pekné. Fajn. Ale ak kvôli nemu nič neurobíš, tak je to len teplý sen a nie cieľ.
Ešte žiaden sen sa nesplnil len vďaka snívaniu. Predstavivosť je super, ale treba makať! Tvoj život za teba nikto iný neodžije. Tvoje veci sa za teba nikto iný nenaučí.
Aby si mohli povedať, že to zvládli. Lenže takéto ciele k ničomu nevedú. O čom hovorím?
Treba vyniesť smeti. Ueeeej, vyniesol som smeti, som borec, splnil som si cieľ.
Fajn.
Čo tie ťažké ciele? To sú tie, o ktoré ani nemá zmysel sa pokúšať, pretože človek už na začiatku vie, že na to nemá. Miliarda eur za mesiac. Kurva, mne sa to nepodarilo, ako je to možné?
V čom je problém?
V tom, že veľmi zriedkavo sa ľudia vedia objektívne ohodnotiť. A zriedkavo vedia ľudia ohodnotiť okolnosti. Je fajn, že by som chcel mať na vysvečku čisté jednotky. Lenže ja viem o sebe toto:
Mnoho ľudí tieto veci prehliadne. Úplne úmyselne. A potom sa čudujú, prečo sa ich sny neplnia. A sú z toho frustrovaní, pretože nesplnili svoje očakávania.
Najprv uvažuj nad tým, aké sú tvoje schopnosti, tvoje silné a slabé stránky, aké sú okolnosti a až potom si stanov cieľ.
Tým pádom je stále čas prokrastinovať. Odkladať to. Ale to k ničomu nevedie. Ani pri aktivitách, ktoré sú krátkodobé.
Tým pádom na ne zabudnú. Zíde z očí, zíde z mysle. Dva spôsoby ako to riešiť:
Spraviť si svoje vlastné mentálne modlitby. Každé ráno, na obed, večer, pred jedlom, po jedle, stále si pripomínať, čo vlastne od života chceš. Napísať si to na papier a ten si vyvesiť pred oči.
Obe ti môžu pripadať hlúpe. Ale je lepšie dosiahnuť svoje ciele, aj keď hlúpymi metódami, ako nadávať, že to nemá zmysel…
Je akési „umenie“ v stanovovaní si cieľov. A hlavne. Nikdy nebudeš vedieť dopodrobna predpovedať, čo sa v budúcnosti stane. Jeden z vojenských filozofov toto nazval frikcia. Trenie.
Ty si síce stanovíš super ciele a aj sa celkom solídne ohodnotíš a dokonca aj dobre odhadneš možné okolnosti, ale vždy a zakaždým dôjde k treniu. Nastane niečo nepredvídateľné. A tvoje ciele nikdy nebudú také, ako si si ich naplánoval. V danom čase.
Preto si umelo nadhodnoť svoje ciele. Mier na mesiac a aj keď netrafíš, budeš medzi hviezdami. Tak sa to hovorí. Alebo: „Ak je tvoj cieľ byť finančne v pohode, nikdy nezarobíš milióny. Ak si ale dáš cieľ mať tie milióny, môže sa stať, že nakoniec budeš veľmi, veľmi v pohode.“
Alebo si stanov toleranciu.
Ak si dáš za cieľ mať samé jednotky a budeš mať dve dvojky, bude to neúspech? Ja by som povedal, že naopak.
Posledný polrok som to riešil takto:
Mám 16 predmetov. Pri šiestich, ktoré sú pre mňa najjednoduchšie a ktoré ma viac-menej bavia, som si dal cieľ dosiahnuť 1. Pri ďalších desiatich som si dal cieľ 2.
6 predmetov……makať na 1.
10 predmetov….makať na 2.
S tým, že si dávam toleranciu, že u troch-štyroch predmetov mi to nemusí vyjsť a možno tam bude o niečo horšie.
Ako to dopadlo?
Viedol som si denník, takže som mal presný prehľad o tom, aké mám známky. Pred koncom polroka sme mali veľa ťažkých písomiek. A ja som presne vedel, že ktoré môžem úplne pustiť z hlavy a na ktoré by som sa mal pre zmenu trochu viac sústrediť. Povedal som si, že si pokojne z niektorých predmetov doprajem trojky a na učenie som sa vykašlal.
Nakoniec ma niektorí profesori prekvapili a pri zaokrúhľovaní mi dali o stupeň lepšie, ako som pôvodne predpokladal.
Výsledok: Mám 4 jednotky a 12 dvojek. V rámci tolerancie som dosiahol to, čo som chcel.
Týmto spôsobom som nebol frustrovaný z toho, že by som svoje ciele nedosiahol.
Čo ty?
Ako si stanovuješ svoje ciele?
Aké sú tvoje ciele v škole?