Vzdelanie je jedným z hlavných pilierov úspechu v živote. Na podporu tohto piliera bola vymyslená inštitúcia zvaná škola. Školstvo. Základné a sčasti aj stredné školy majú za úlohu okrem čistého vzdelania dodať aj výchovu, návyky na prácu s ľuďmi, prácu v tímoch alebo orientáciu v životných situáciách (to ako to školy zvládajú je otázne, ale to je iná téma). Naproti tomu úlohou vysokých škôl už nie je aj výchova, ale iba vzdelanie. Inštitúcia, ktorej jedinou úlohou je poskytnúť vzdelanie (popri vedeckej činnosti). A vydávať diplomy a tituly ľuďom, ktorí danú školu absolvujú. Ale učenie a motivácia k učeniu sa dá získať aj inde, ako na prednáškach. Niekomu viac vyhovuje samo štúdium, učí sa sám, z verejne prístupných zdrojov a pre radosť.
Ako je to teda vlastne so vzdelaním? Je nutné chodiť vôbec do školy? Najmä na Slovensku si veľa ľudí myslí, že diplom je všetko. Že človek bez diplomu nemá šancu sa uchytiť. A aj mnohí podnikatelia sa podľa toho riadia. V iných krajinách ako na Slovensku vám však kašlú na vaše diplomy. Do práce sa nerobia pohovory, ale prijímačky. Takže je teda lepšie sa vzdelávať samostatne? Ani jedno nie je absolútne dokonalé. Mať potvrdenie o svojich schopnostiach, ktoré má aj reálnu hodnotu, je omnoho pohodlnejšie než niekoho o nich presviedčať a dokazovať v zložitom reťazci úkonov. Slovenský problém je však ten, že diplomy a tituly už nie sú reálnou, ale len formálnou garanciou schopností človeka.
Prečo vlastne musíme študovať školu a chodiť na prednášky, keď chceme dostať diplom, titul? Prečo nám nestačí spraviť skúšky? Existuje mnoho medzinárodných testovaní a organizácii monitorujúcich vzdelanie. Všetky sa však zameriavajú iba na školy. Vzdelávací systém neráta s ľuďmi, ktorí sa proste nechcú vzdelávať v škole. Majú vlastné spôsoby, ktoré sú mnohokrát aj lepšie než tie, ktoré sa používajú na školách. Aký model si teda predstavujem?
Na vysokých školách sú skúšky len pre študentov školy. Čo keby boli skúšky otvorené pre kohokoľvek a vysokú školu by tak mohol spraviť aj človek, ktorý na danej škole vôbec neštuduje? Vzhľadom na naše štátne školstvo je to zatiaľ trochu zbytočné. Ale treba rátať s tým, a nerobme si ilúzie, že sa to nestane, že školstvo a univerzity budú spoplatnené. V takom prípade by sa mohli ľudia venovať štúdiu z verejne prístupných prameňov, študovať literatúru a zaplatiť si skúšky na vysokej škole podobne ako v akejkoľvek firme, ktorá má licenciu na vydávanie certifikátov (ako to už funguje napr. v jazykových školách). Ako som už skôr spomenul, takýto systém je pre slovenské školstvo zatiaľ neopodstatnený z hľadiska finančného, ale iste by mnohí ľudia ocenili takúto možnosť.
Ak si myslíte, že to čo som navrhol, je istá forma externého štúdia, tak ste to nepochopili. Človek, ktorý by sa rozhodol spraviť si skúšku z daného oboru, by nikdy nemusel vidieť školu, nikdy by nemusel vidieť prednášajúcich, nikdy by nemusel vidieť obsah prednášok. Prišiel by, spravil by skúšky, po týždni dvoch by dostal výsledky a už nikdy by s dotyčnou školou nič nemal. Ide hlavne o to, že intenzita štúdia aj jeho náplň štúdia sú výhradne v kompetencii jedinca. Neexistuje študijný program, neexistuje prednášajúci, neexistujú termíny, neexistuje rozvrh. Osobné štúdium bez kontroly. Prečo štát nemá spôsob, ako takéto štúdium oceniť a určiť jeho úroveň?
Trochu túto tému v Česku načala spoločnosť SCIO, ktorá organizuje okrem kurzov aj samostatné testovanie v rôznych oblastiach. Tieto testy sú však zatiaľ iba dokladom, na základe ktorého vás môžu prijať na denné štúdium na VŠ a sú koncipované vo veľmi širokých teoretických okruhoch (matematika, spoločenské vedy, český jazyk). Ak by takéto testovanie nadobudlo úrovne vysokoškolského diplomu a testy a skúšky by sa špecializovali, priblížilo by sa to otvorenému modelu.
Toto samo štúdium bez štátnej kontroly je však aplikovateľné aj na štátne bezplatné školstvo. Študent – samouk môže skúšky robiť bezplatne, podobne ako študenti denného štúdia. Pri diskusiách o takomto druhu štúdia mi niektorí ľudia namietali, že skúšky by šli absolvovať málo pripravení ľudia, ktorí by využívali bezplatnosť systému. Riešenie je v tomto prípade jednoduché – záloha. Záloha primeranej výšky, ktorá sa vráti iba v prípade úspešného dokončenia skúšok.
Sú obory, v ktorých je diplom skutočne nutný. Napríklad lekár alebo jadrový fyzik nutne musí zažiť štúdium, v ktorom sa stretne s množstvom prípadov a samo štúdium mu túto možnosť neposkytne. Ale nájdete ešte nejaký obor, v ktorom by bolo absolútne nutné venovať sa denne štúdiu na škole? Ak áno, tak nie mnoho. Táto spoločnosť je posadnutá diplomami a titulmi. O čo sa však situácia zmení, keď prídete do inej krajiny. Vzdelanie v oblasti ekonómie, manažmentu či obchodu väčšinou nikoho nezaujíma. Sú to totiž obory, kde človek musí preukázať schopnosti a nie papiere. Taktiež v oboroch ako technika alebo informatika je medzi firmami obľúbený najmä skúškový spôsob prijímania do práce na rozdiel od pohovoru so životopisom a rozoberaním predošlých povolaní a vzdelania.
Napríklad Red Hat, IT spoločnosť, ktorá je jedným s najlepších zamestnávateľov v Českej republike má jednoduchý spôsob prijímania nových pracovníkov. Spravia prijímačky, kde sa nerieši vzdelanie alebo predošlé zamestnania, ale proste výsledky. Človek ktorý splnil povinnú školskú dochádzku a pripravoval sa sám tú prácu môže dostať a doktor informatiky ju dostať nemusí. Tak sa k diplomom bude pristupovať v budúcnosti, keď bude už iba formalitou.
Napísal Jakub Rumančík
Získaj týchto 11 trikov, ktoré mne pomohli
učiť sa rýchlejšie
sústrediť sa na učenie
a plynulo rozprávať v cudzích jazykoch
| Stiahni si e-knihu Poraz školu! a začni zlepšovať svoje učenie ešte dnes!
Hneď ako napravo vložíš tvoje meno Pridaj sa k vyše 20 000 luďom, ktorí sa už dnes učia rýchlejšie.
|
|