Zážitkové učenie je jedna z najúčinnejších foriem učenia sa. Jedná sa o iný prístup pri učení, kedy sa miesto nudných grafov a tabuliek predkladajú ľuďom zážitky. Ak na vlastnej koži zažijeme niečo zaujímavé, vytvorí nám to skutočné spomienky. Ktoré pretrvajú omnoho dlhšie, ako len nabiflené vedomosti. Dnes sa zážitkové učenie využíva hlavne na
Nech ťa neprekvapí, že sa zážitkové učenie nevyužíva tam, kde je najviac treba. Priamo v škole.
Pokračovanie článku nižšie.
Alfred Hitchcock bol jeden z najlepších režisérov v histórii. Jeho filmy boli odlišné od filmov ostatných režisérov jeho doby. Prečo je to pre nás dôležité?
Čo to má so zážitkovým učením?
Pretože Hitchcock vedel veľmi dobre, ako docieliť to, čo od hercov chcel. Zážitkami.
Vo filme The 39 Steps bola jedna scéna, kde mali dvaja hlavní herci bežať spútaní cez krajinu. Madeleine Carroll, hlavná herečka, to chcela zahrať podľa seba. Tak ako by si ona myslela, že by civilizovaná žena jednala v takej situácii.
Pred scénou Hitchcock zobral putá, spútal hlavných hercov dokopy a previedol ich cez kulisy, aby im ukázal, kade pôjdu. Keď chceli, aby ich odomkol, tak im povedal, že kľúč niekde stratil a že ho ide hľadať.
Hodina za hodinou ubiehali a Hitchcock sa nevracal. A zatiaľ čo aj obyčajní upratovači v štúdiu mohli odísť, mohli sa ísť najesť, dve hviezdy nemohli ísť ani na záchod. Dosť ponižujúce, byť takto spútaní.
Lenže keď sa Hitchcock vrátil, odomkol ich a nechal ich hrať, už mali obaja herci situáciu zažitú. Už to nemuseli hrať. Už vedeli, aké to je, byť spútaní. Že je to iné, ako si predtým mysleli. A scéna vyzerala ďaleko reálnejšie, ako keby Hitchcock len nechal hercov hrať.
Neskôr, vo filme Rebecca, obsadil do hlavnej ženskej roly mladú Joan Fontaine, ktorá bola zo svojej roly neistá a nervózna. Hitchcock, miesto toho, aby sa snažil ju upokojiť, robil presný opak. Nechal o nej v štúdiu šíriť klebety a ohováranie, bavil sa s ňou odmerane. Tým ju ešte viac zneistil.
A dosiahol presne to, čo chcel. Joanina postava mala byť neistá a nervózna. Joan to vôbec nemusela hrať. Tým pádom bol jej výkon ďaleko lepší a reálnejší.
Hitchcock vedel, že keď chce niekomu predať dôležité informácie, slovami to nepôjde. Zážitkové učenie býva mnohokrát jediný spôsob, ako druhému predať to, čo my máme v hlave.
Zážitkové učenie sa dá vniesť dokonca aj do takých abstraktných vecí ako je matematika. Napríklad rovnice sú veľmi abstraktné veci. Na papieri sa to nedá ohmatať a niektoré deti s tým majú dlho problémy.
Nie každý je na matematiku nadaný. Ale tu môže zážitkové učenie veľmi pomôcť. Ani to nemusí byť zložité a dlho trvať – video zážitkové učenie rovníc.
Najviac fungovalo, keď sme boli deti. Objavovali sme svet všetkými našimi zmyslami a ku všetkému sme pristupovali priamo. Dnes sa učíme z diaľky. Akože opisom. Dostaneme skriptá a tie si čítame očami. Len zriedkavo nahlas. To je jeden zmysel z piatich. Samozrejme, že to nemôže viesť ku skutočným a trvalým spomienkam.
Ak niekomu chceme niečo vysvetliť, podať náš uhol pohľadu, tak je tu jeden veľký problém. A to sú naše vlastné postoje, myšlienkové filtre a zažité predstavy, predsudky a postoje. Síce prevedieme naše myšlienky do slov, ale je to skreslené. A keď to druhý človek prijíma, znovu sa to skreslí.
Ak by Hitchcock len tak povedal tým spútaným, že hrajte to takto, alebo takto – hrajte dvoch cudzincov v úzkych, tak by to nikdy nezahrali s úplnou skutočnosťou.
Keď chcel Hitchcock niektorého zo svojich hercov mať v určitej situácii, tak ho do nej dostal nepriamo. Nechal ich zažiť tie emócie, ktoré v nich potreboval vzbudiť. Dostal ich do stavu, v ktorom pre nich bolo prirodzené robiť to, čo sa od nich chcelo. Ani to nemuseli hrať.
Skúsenosti a skutočné spomienky sa nedajú získať len čítaním knižiek a porovnávaním štatistík či grafov. Silné spomienky, ktoré máme, sme nadobudli predovšetkým zážitkami.
Na začiatku je treba si zodpovedať otázky
A potom vyberať správne udalosti tak, aby splnili účel. Treba vždy myslieť aj na možné dlhodobé dôsledky.
Treba sa vžiť do role druhého človeka a prejsť celý proces zážitku. Ako by reagoval. Ak by nastal problém, čo s ním? Ako by mohol na túto vec daný človek zareagovať?
Ak má niekto nízke sebavedomie, tak ho síce môžeme chváliť, ale toto sebavedomie nebude pochádzať z jeho vnútra. A keď ho chváliť prestaneme, tak sebavedomie odíde spolu s chválou. Ak chceš niekomu naozaj dvihnúť jeho seba-vedomie, tak mu priprav také situácie, v ktorých bude síce odkázaný sám na seba, ale budú preňho výzvou. A keď ich spraví, tak sa bude cítiť lepšie, hrdý a spokojný, že to dokázal.
Ak chceme deťom vysvetliť, aby si dávali pozor, keď sa hrajú s kladivkom a podobne, tak im na jednej strane môžeme ukázať štatistiku a tabuľky, ale nie je lepšie im ukázať takýto obrázok?
Ak chceme robiť reklamu na nábytok, ktorý vydrží všetko, tak znovu môžeme ľuďom podávať všelijaké testy, grafy, tabuľky a dokonca aj názory druhých ľudí, ale je ďaleko lepšie im ukázať obrázok.
Má to príbeh? Má to zážitok?
To, aký je človek, musíš zistiť sám. Pýtaj sa samého seba, ako by si mu mohol niečo interpretovať. Aký je jeho charakter a ako by sa zachoval v situácii, do ktorej ho chceš dostať.
Obrazy fungujú ďaleko lepšie, ako slová. A najlepšie fungujú symboly. Koľko spomienok a zážitkov v tebe vyvolá hákový kríž?
Keď niekomu povieš svoje myšlienky a on to nepochopí, povedz mu to inými slovami. Iným spôsobom. Je to ďaleko lepšie, ako keby si mu to znovu po-ma-ly a HLASNEJŠIE zopakoval. A pritom toľko ľudí robí túto chybu.
Skús používať obrazné slovné spojenia a symboly.
A pýtaj sa druhých ľudí, AKO pochopili tvoju správu. Nie, či ju pochopili. To ti väčšina ľudí povie, že áno – nikto nechce vyzerať hlúpy. Ale AKO to pochopili. Či si im naozaj svoje myšlienky predal.
Zážitkové učenie je veľmi efektívne aj vtedy, keď sa ty sám ideš niečo naučiť. Je viacero spôsobov, ako sa môžeš takto zážitkovo učiť.
1 – Najlepší spôsob na zážitkové učenie sa je, ak si môžeš všetko otestovať v praxi. Ak si to môžeš chytiť, ohmatať, ovoňať a počuť, vnímať to všetkými zmyslami.
Problém je, že takéto zážitkové učenie niekedy dlho trvá. A je problém zohnať ľudí do partie. Ale dá ti to spomienky na celý život.
2 – Ak sa máš naučiť veci, ktoré si nemôžeš všetky v praxi ohmatať, pretože ich jednoducho nemáš ani doma, ani nikde inde k dispozícii, tak skús toto. Nájdi si obrázky / zvuky vecí, ktoré sa ideš učiť, aby si si ich vedel predstaviť. A potom z nich vytváraj svoje vlastné pamäťové príbehy. Ani sa nemusíš hýbať zo stoličky.
Takýto prístup vyžaduje trochu predstavivosti a kreativity, čo môže byť pri dnešnom školstve pre mnohých ľudí problém. Ale pamäťové príbehy sú základom super pamäte.
Môžeš si predstavovať všetko, čo by si inak robil s inými ľuďmi. Všetko si to premietneš vo svojej hlave.
3 – Keď sme boli malí, tak bolo bežné, že sme sa hrávali. Nemali sme počítačové hry a tak sme museli ďaleko viac zapájať našu fantáziu a tvorivosť a prirodzenú hravosť. A hlavne zvedavosť. Tým, že sa budeš hrať a vytvárať si svoje vlastné príbehy, ktorých si ty súčasťou, tak si to zapamätáš lepšie. Na toto je obmedzené množstvo možností. Obmedzené len tvojou predstavivosťou.
Hovadina?
Niekomu sa toto zážitkové učenie môže zdať hlúpe. Detské. Detinské.
Preňho len toľkoto: Je ďaleko lepšie sa učiť zážitkovo a efektívne, „hlúpymi“ metódami a vedieť to, ako sa učiť sofistikovanými metodologickými postupmi a nemať ani tušenia o čom je reč. Nehovoriac o tom, že aj tak sme všetci takéto „hlúposti“ robili, takže sa nie je za čo hanbiť.
Ak sa ti tento článok páčil a pomohol ti, prihlás sa na odber noviniek, tipov a trikov o zrýchlenom učení 😉 Prihlásiš sa tak, že prejdeš na začiatok tohto článku a vpravo vložíš svoje meno a e-mail.
Získaj týchto 11 trikov, ktoré mne pomohli
učiť sa rýchlejšie
sústrediť sa na učenie
a plynulo rozprávať v cudzích jazykoch
| Stiahni si e-knihu Poraz školu! a začni zlepšovať svoje učenie ešte dnes!
Hneď ako napravo vložíš tvoje meno Pridaj sa k vyše 20 000 luďom, ktorí sa už dnes učia rýchlejšie.
|
 |